🦎 Z histórie: Objavenie pagekóna riasnatého a jeho návrat z „vyhynutia“
Pagekón riasnatý (Correlophus ciliatus), často prezývaný aj „gekon s riasami“, je dnes miláčikom tisícok chovateľov po celom svete. Vďaka svojmu netradičnému vzhľadu, pokojnej povahe a nenáročnosti v chove si získal srdcia teraristov od Ameriky až po Slovensko. No málokto tuší, že tento fascinujúci druh gekóna mal kedysi k vyhynutiu naozaj blízko. Jeho návrat z „neexistencie“ patrí medzi najzaujímavejšie príbehy v histórii herpetológie a ukazuje, aké tajomstvá ešte stále ukrýva divoká príroda.
🦎 Stratený druh: 1866 až „vyhynutie“
Pagekón riasnatý bol vedecky opísaný v roku 1866 francúzskym zoológom Alphonse Guichenotom. Prvé exempláre pochádzali z dažďových lesov Novej Kaledónie, subtropického ostrova v Tichom oceáne, ktorý je známy mimoriadne bohatou biodiverzitou a množstvom endemických druhov.
Už vtedy vzbudil pagekón pozornosť netradičným vzhľadom – výrastky nad očami pripomínajúce riasy mu dodali tajomný výraz, ktorý z neho dnes robí jednu z najcharakteristickejších jašteríc v hobby svete.
Po jeho prvotnom objave však nastalo viac než sto rokov ticha. Žiadne ďalšie exempláre sa nedarilo nájsť, žiadne záznamy o pozorovaní v prírode. Mnohí vedci sa domnievali, že druh mohol vyhynúť v dôsledku:
-
zničenia prirodzených biotopov (výrub stromov, požiare, expanzia ľudských sídiel),
-
alebo zavlečenia inváznych druhov ako potkany a mačky, ktoré ničia miestnu faunu.
🧬 Návrat z mŕtvych: Rok 1994
V roku 1994 počas herpetologickej expedície organizovanej tímom amerických a francúzskych vedcov do dažďových lesov Novej Kaledónie nastal prelomový moment: medzi hustými krovinami objavili živého jedinca pagekóna riasnatého. A nebolo to len náhodné pozorovanie – bolo ich viacero.
Pre vedcov to bol obrovský šok a zároveň vedecká senzácia. Druh považovaný viac než storočie za vyhynutý sa znovu objavil živý. Objav odštartoval sériu výskumov a konzervátorských programov:
-
zaevidovanie populácií vo voľnej prírode,
-
štúdium ich správania a životného prostredia,
-
premiestnenie niekoľkých jedincov do chovných staníc a zoologických inštitúcií.
Týmto krokom sa začal jeho „druhý život“ – tentokrát pod dohľadom chovateľov.
🌍 Od divočiny do terárií
Už krátko po objave sa pagekón riasnatý začal šíriť medzi nadšencov plazov najprv v Spojených štátoch, neskôr v Európe. Ukázalo sa, že ide o výnimočne odolný, tichý a priateľský druh, ktorý sa dobre adaptuje na život v teráriách. Rýchlo sa rozšíril ako ideálny „štartovací gekón“ pre začínajúcich chovateľov.
Dnes už pagekón riasnatý nepochádza z voľnej prírody – legálny chov je postavený na potomkoch pôvodnej populácie z 90. rokov. V zajatí prebieha zodpovedné šľachtenie, z ktorého vznikajú stovky farebných morfov – od svetlých až po tmavé, bodkované, tigrované, harlekýnové či flame varianty.
Ich genetická rozmanitosť v chove robí z pagekóna doslova umelecké dielo prírody, ktoré je zároveň nenáročné na starostlivosť.
💡 Zaujímavosť: Prečo sa považoval za vyhynutého?
Na rozdiel od mnohých iných gekónov je Correlophus ciliatus:
-
plachý a výborne maskovaný – jeho farba splynie s kôrou stromov,
-
nočný – cez deň sa skrýva v korunách stromov,
-
a žije v ťažko prístupných dažďových pralesoch.
Tieto faktory z neho robia mimoriadne nenápadného obyvateľa lesa. Aj preto unikal pozornosti vedcov viac než jedno storočie – napriek tomu, že celú dobu žil len „na dosah ruky“.
🧩 Záver: Živý dôkaz, že príroda prekvapuje
Príbeh pagekóna riasnatého je živým dôkazom toho, že príroda si vždy necháva niekoľko es v rukáve. Tento drobný gekón, ktorý sa vrátil z „vyhynutia“, dnes žije v stovkách terárií po celom svete a fascinuje ľudí svojím správaním, farebnosťou aj neobyčajnou históriou.
Pre nás chovateľov je to viac než len zviera – je to pripomienka toho, ako krehká a zároveň odolná dokáže byť divočina. A ak sa o ňu dobre staráme, môže nás odmeniť tými najkrajšími príbehmi.